Informácie o nás

Vianoce? Čo k ním dodať? Keď som bola malá verila som na Ježiška. Bola som celá nadšená, že mi donesie veeeeľa hračiek. Pamätám si  ako ma rodičia vyháaňali do vane sa hrať s kačičkami alebo sme sa išli so setrou sánkovať. Čerešničkou na torte tvorivosti "nosienia darčekov od Ježiška" bolo vianočné zvonenie, ktoré počuli všetky deti, medzi nimi aj dospelé, ale vskutku nechápali, kto to v tej izbe zvoní na zvonček, keď všetci sme spolu okolo stola. Zvonenie zvončeka znamenalo, že darčeky sú pod stromčekom a vstup do izby je povolený. Keď som bola malá verila som na Ježiška. Nič som neriešila a myslela som si, že svet je gombička. Teraz? by som sa chcela vrátiť do detstkých čias, keď som nič neriešila nemala som žiadné problémy, nemusela som sa rozhodovať o dôležitých veciaćh. 

Dnes neveríme. Často neveríme sebe, neveríme ľuďom okolo nás. A v zázraky už neveríme vôbec. Sme poučení sklamaniami a strašne dospelí. Veď žiaden zázrak nebol skutočný a na svete nejestvuje taký dokonalý človek, ktorý by nás aspoň občas nesklamal. Preto sa strážime, aby sme boli na sklamanie pripravení. A už nikdy neuveríme rozprávkam, kde sa vždy zlo na dobré obráti a všetci žijú šťastne až kým nepomrú.

Ale občas sa to v nás prebudí. Občas, keď chceme urobiť zázrak my. Vtedy vymyslíme divy, záhady a rozprávky a naštartujeme všetko, čo v nás zostalo z detstva. A zrazu urobíme skutočný zázrak. Čakáme ten údiv, to zvýsknutie, tie doširoka otvorené oči, tú radosť a ten smiech. Vtedy sme aj my deťmi, lebo k nám prichádza dotyk zázraku. A vôbec neprekáža, že vieme, že nie je skutočný. Lebo on sa vlastne skutočným stane. V malých hlávkach a v našej tiež. Snažíme sa urobiť radosť ľudom , ktorých milujeme darčekmi pod stromčekom. Neuvedomujeme si, že obrovským darom je čas, ktorý s nami trávia ľudia v tento deň alebo aby som bola konkrétnejšia počas celého roka. 

Preto sme pred nami rodičia  tú pravdu o zázraku skrývali až do krajnosti. Aby ešte sme ešte trošku snívali, aby sme aspoň počas toho ako sme boli deti boli šťastné nič neriešili, pretože vedelu čo nás v živote ešte čaká.   

Takže Vianoce sú sviatky, pokoja, radosti, lásky.  A nie o tom kto komu kúpi drahší dar, ale o tom kto koho ako miluje. Mesiac pred Vianocami sú  všetci  ľudia splašení, že nemajú nákúpené darčeky, jedlo, napečené koláče a neviem ešte čo všetko. Zabúdajú však na jednu vec. Vianoce sú o LÁSKE a RODINE. Myslím si, že sa dá obdariť milovanú osobu aj iný deň v roku ako na Vianoce. Človek strašne túži po hmotnom zabezpečení, ale nevedomuje si vez určitých osôb v jeho živote NIKDY nebude šťastní. A preto ako  raz povedal náš Pánbožko :)  MILUJE SA A MNOŽTE SA! :)